Schopnosť myslieť koncepčne

Autor: Ondrej Putra | 2.1.2011 o 20:27 | Karma článku: 4,59 | Prečítané:  1346x

Viete aký je rozdiel medzi súčasnou a bývalou vládou? Asi ako medzi dobrým a zlým manažérom. Ale v čom presne tento rozdiel spočíva? V schopnosti koncepčného myslenia. Čo vlastne koncepčné myslenie je?

Je to téma, na ktorú by sa určite dala písať doktorandská práca z psychológie, prípadne z manažmentu. Pokúsim sa ju však opísať tak, aby sa zmestila do článku s rozumným rozsahom. Ako to mám vo zvyku, opis podložím konkrétnymi príkladmi.

Koncepčné myslenie ako opak nekoncepčného:

Nekoncepčné myslenie sa dá prirovnať k streľbe od pása neskúseným strelcom. Nekoncepčné je skrátka všetko to, čo nemá zhodnotené východiská, vplyv realizácie na okolie a nie sú (správne) odhadnuté výstupy a ich dlhodobý efekt. Príkladom takejto odpásovej streľby je šrotovné. Východiskom bolo, že Zväz automobilového priemyslu (so zahraničnými majiteľmi koncernov, ktorých dcéry pôsobia aj u nás) zatrúbil „je kríza, padá nám predaj, budeme musieť prepúšťať". Realizácia bola asi taká, že sa veci obligátne nedomysleli, na šrotoviskách boli poradovníky (pripomenulo mi to čakanie na toaletný papier za socíku), na nové autá takisto, lebo niekoľko tisíc nových áut jednoducho nevyčarujete z večera do rána. Jediné miesto, kde sa dá hovoriť o jednom pozitívnom dopade sú práve výstupy, ale poďme poporiadku. Dopad bol, že sa o pár promile dvihlo HDP(presnejšie o nejaké to promile pomalšie padalo). Najviac na tom trhla asi česká Škodovka, lebo limit na cenu nového auta spôsobil, že sa nedali nakupovať prakticky žiadne autá vyrobené u nás (sme automobilová veľmoc, ale vyrábajú sa tu skôr vozidlá vyššej triedy), takže sa niet čo čudovať, že za to Fica v zahraničí chválili. Dopad na našu zamestnanosť buď mizivý(z krátkodobého hľadiska), alebo nulový(z dlhodobého). Jediný pozitívny dopad (asi neplánovaný) bol na životné prostredie, lebo zmizli z ciest staré črepy, ktoré boli na kilometre nielen počuť, ale aj cítiť, o spotrebe nehovoriac. Posledný dopad je ten, že tí, ktorí auto meniť chceli, tak si ho vymenili a teraz ide predaj zase dokelu. Dlhodobé pozitíva sa teda s výnimkou životného prostredia prepadajú do červených čísel, lebo celá táto habaďúra nás všetkých niečo stála. Áno, všetkých. Cez dane a zvýšenie deficitu aj tých, ktorí sa celý život vozia na bicykli.

Koncepčné myslenie znamená v prvom rade spoznanie situácie a následné plánovanie. Ja keď som pripravoval pred niekoľkými rokmi návrhy separovaného zberu pre Staré a Nové mesto, tak mi to zabralo aj s kamarátom rok. Uvádzali sme komplexné systémy z Viedne, Aucklandu a čiastkové z mnohých ďalších miest. Preštudovali sme všetko, čo bolo z bratislavského OLO a.s. dostupné od financovania, cez systém zberu až po likvidáciu a zhodnocovanie. Samozrejme neobišli sme ani v tom čase ešte len pripravovaný novelizovaný Zákon o odpadoch. Až potom nastal čas, že sme si mohli takto naštudované, skategorizované materiály pred seba rozložiť spolu s poznámkami a začať hľadať riešenia. Doteraz tie materiály archivujem a je to asi 2,000 strán textu. Hľadali sme styčné body, možnosti ako využiť to, čo už máme, aby sa zbytočne neplytvalo. Po roku bola práca hotová vrátane dopadovej štúdie. Ziskové separované odpady (sklo, kovy, plasty), ekonomicky neutrálne (papier) mali vyvažovať náklady na tie stratové (zmesový odpad, biologický odpad). Výsledkom bolo, že buď by ľudia neplatili poplatky a mesto by ponechalo pre OLO nezmenenú dotáciu, alebo by padla dotácia a ľuďom by zostali rovnaké alebo mierne nižšie poplatky. Tak či tak by bola zisková ako mestská časť/mesto, tak aj občania a samozrejme životné prostredie, lebo skládkovanie a spaľovanie (pričom škvaru treba potom ukladať ako toxický odpad) sú dlhodobými environmentálnymi záťažami. Samozrejme projekt obsahoval motivačnú zložku (znižovanie poplatkom bytovkám podľa zníženia množstva zvyškového odpadu).

Na záver:

Raz vidieť je lepšie ako tisíckrát počuť, ale myslím, že tu jasne vidno, kto si pripravil koncepciu a bol jej schopný a kto naopak nie. Preto treba voliť tých, ktorí myslia dopredu a učia sa z minulosti. Tých ktorí myslia aj na postup, ako výsledný stav zlepšiť a aké bude znovu ten predstavovať východiská. Verím, že 12.júna a 27.októbra sa nám to z väčšej časti podarilo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žinčica. Prečo Slováci nepijú najslovenskejší nápoj

Je to náš národný poklad, prvá vec po bryndzových haluškách, ktorou sa definujeme. Koľko Slovákov však v skutočnosti aspoň raz v živote ochutnalo žinčicu?

ŽENA

Šesť dcér, ktoré vyzerajú ako dvojčatá svojich slávnych matiek

Viaceré známe matky majú dcéry, ktoré akoby im z oka vypadli.

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status.


Už ste čítali?