Dokedy ste si mysleli, že vám to bude prechádzať?

Autor: Ondrej Putra | 2.2.2012 o 15:56 | (upravené 2.2.2012 o 16:57) Karma článku: 11,23 | Prečítané:  10429x

Vlastním úžitkový vzor (niečo ako patent) na využitie elektrickej energie z blesku. Keď sa mi podarili prvé technické skúšky na ElÚ SAV v apríli 2005, tak sa začali diať divné veci. Čo je divnejšie, že výpoveď, ktorá je zvyškom tohto blogu som 22.12.2010 odovzdal osobne pánovi Lipšicovi a doteraz sa v tejto veci nič neudialo. Zlomí sa to teraz? Uvádzam plné znenie mojej výpovede a Gorila je myslím slabšia...

Som vlastníkom úžitkového vzoru "Zariadenie na využitie atmosférickej energie"(link na konci správy), a keďže istí ľudia sa len tvárili, že mi s tým chcú pomôcť(k tomu sa vrátim nižšie), tak som sa obrátil pred pár týždňami na Fera Palka (bývalý št. tajomník MF SR), či by mi nemohol pomôcť. Dohodli sme si cez facebook stretnutie a príjemne sme si 2 hodiny pokecali, pričom Fero mi povedal, ako bude postupovať a kedy mi bude vedieť dať výstupy.

S Ferom sme sa neformálne spoznali cez Martina Špačka, ktorý je 51% vlastníkom spoločnosti JFM, ktorá prevádzkuje Apollon Gay Club. Tvrdenia pána Špačka, že Fero požaduje likvidáciu všetkých chalanov, ktorí mu „nedali", inak nebude na mojej veci spolupracovať mi pripadali absurdné, preto som zvolil priamy kontakt, s ktorým zrejme pán Špaček nepočítal. Na Internete inak vystupuje pod menom Netopyr (stránky www.pokec.sk a www.iboys.cz alebo Martin Netopyr na facebooku) a inak je známy pod prezývkou Copík/Copatý. Mňa pred Ferom samozrejme ohovoril tiež. Pointa je v tom, že po našom posedení s Ferom mi večer prišla SMS na mobil, že mám odkaz. Bolo mi to divné, lebo mobil som nemal ani na chvíľu vypnutý. Obsahom odkazu bol zostrih (mimochodom dosť nekvalitný) odposluchu nášho rozhovoru s Ferom a celý odkaz sa tváril ako odoslaný z Ferovho mobilu. Samozrejme (teda ako pre koho) som sa nenechal zastrašiť a okrem toho, že som dal nahrávku vypočuť aspoň desiatim ľuďom, z čoho väčšina by pred súdom na 100% ako svedkovia obstála, tak som si dal do statusu na facebooku "Odkaz tým, ktorí si myslia, že ma môžu držať za niečo" a pod to som pripojil najkrajšiu pasáž slávneho prepisu debaty Lexa-Hudek. Bohužiaľ, presne 10 dní na to mi niekto vypálil chatu. Len tak pre zaujímavosť, záhradu mám na ulici Pavla Horova v Devínskej Novej Vsi, takže keď o pol jednej explodoval kanister s benzínom na kosačku, tak boli všetci v nádhernej panike po tom, čo sa tam nedávno udialo. Moje jediné šťastie bolo, že keď tam ten Harman 30.8. strieľal, tak pršalo, lebo inak presne v tom čase by som bol prechádzal cez "miesto činu" do záhrady. To bolo v pondelok 11.10.2010 a vo štvrtok som sa znovu stretol s pánom Špačkom. Hral som totálneho blbca, pýtal som sa ho, či sa niečo pohlo ohľadom zháňania investra, či nebol v kontakte s Ferom(naše stretnutie som mu zatajil). Odpoveď bola asi taká, že či som nedostal nejaký odkaz a či sa mi nestala nejaká nehoda, lebo, že ak niekto ide proti silnejšiemu, tak musí počítať s následkami. Odpľul som si pred ním, povedal som mu, že je klamár a odišiel som. Vo štvrtok 21.10.2010 za mnou prišiel prevádzkar tohto podniku, že aby som sa s Martinom stretol, že si máme čo povedať, že on to myslel tak, aby sa mi nič nestalo atď.. Poslal som ho kade ľahšie, hoci nemáme zlé vzťahy.

 

Teraz Vám opíšem priebeh celej kauzy od apríla 2005 až po dnešok.

 

Na prelome rokov 2004/2005 som prišiel na Elektrotechnický ústav SAV s takmer hotovým návrhom, ako by sa dala využiť energia blesku. Bol som v tom čase síce iba stredoškolák (Gymnázium Jána Papánka, Vazovova 6), ale zástupca riaditeľa ElÚ SAV, Fedor Gömory ma prijal, pridelili mi laboratórium 2,5x2,5 metra pod podmienkou, že budem pre nich robiť aj programátorské práce. Keď som začal na projekte seriózne pracovať, tak sa do mňa „akože zamilovala" moja profesorka estetiky, Lucia B., o ktorej som sa neskôr dozvedel, že bola spolupracovníčkou SIS. Keď pochopila (alebo to pochopil niekto iný), že som gej, tak sa na mňa cez internet zavesil Andrej I. a vždy, keď sme sa stretli, sa ma pýtal, ako pokračuje výskum. Nemal som dôvod mu niečo z toho nepovedať, lebo 1. mal som 16 a 2. celý výskum som robil s cieľom publikovania. Keď sa na prelome marec/apríl 2005 podarili prvé technické skúšky a ukázalo sa, že vec funguje ako má fungovať, tak sa Andrej I. rozhovoril, že má kontakty s niekým, kto by mi vedel pomôcť s realizáciou. 10. apríla 2005 sme si boli sadnúť v podniku známeho pod názvom „Malé Áčko/Malý Apollon", teraz BeHappy Club, a potom som ho bol odprevadiť za "dobrým známym, ktorý má problémy". Po ceste mi povedal, že dotyčného priateľku uniesli a nevie kde je. Proste hra na city. Ďalší deň mi zavolal, že ak chcem s mojím projektom niečo podniknúť, nech som o 11:00 pred Hlavnou stanicou v BA, že ma tam bude niekto čakať. Čakal ma tam človek, s ktorým som sa videl večer predtým, keď som ho bol odprevadiť. Tento pán, Rastislav Vernarský, ma zaviedol k sebe do bytu a mal X otázok, že čo je to vlastne za projekt, a že by mal pre mňa sponzora. Odprezentoval sa(ako ho aj odprezentoval Andrej I.) ako tichý spoločník v Slovenských elektrárňach a dobrý známy Pavla Ruska, vtedajšieho ministra hospodárstva. Bolo mi sľúbené ubytovanie, astronomický plat a čo ja viem čo ešte pod podmienkou, že o tom nebudem s nikým hovoriť. Povedal som o tom jedinej osobe, bol to môj najlepší priateľ a spolužiak František Škvrnda. Rastislav Vernarský ma následne cez Andreja I. kontaktoval, aby som prišiel na stretnutie. Stretli sme sa a oznámil mi, že pôjdeme niekam na týždeň na výlet, že aby som si hneď zbalil veci, a že veci sú v pohybe. Stretli sme sa ďalší deň na hlavnej stanici, kde ma pozval na obed a sadli sme na vlak smer Komárno. Naivita 16 ročného chalana sa mi začala nevyplácať.

Ubytovali sme sa u Juraja B.(ako som sa neskôr dozvedel, je z kontrarozviedky, ale Rastislav o tom nevedel). Keďže som žiadal od Rastislava dôkaz, že to nemá celé vymyslené, povedal mi o tzv. "vládnej reči"(niektoré vyhlásenia v médiách sú takpovediac zašifrované a určené ľuďom, ktorí to vedia dešifrovať) a v médiách vtedy prebehla informácia, že "Rakúska strana na konferencii v Innsbrucku poďakovala Slovenskej republike za nový program v rámci Jaslovských Bohuníc". Prvé dni pobytu som nemal nijaké podozrenie. Po cca 2 týždňoch mi RV oznámil, že musíme ísť do BA, lebo ho niekto otravuje a musí to riešiť. Predmetnou osobou bol Tibor Bomba. Vtedy mi ešte ani tak nebolo divné, prečo si RV dáva strašný pozor, aby som s ním (Tiborom Bombom) nezostal sám, alebo aby sme spolu vôbec komunikovali. Obsah rozhovoru nepoznám. Po niekoľkých cestách BA-KN, pričom v BA sme sa stýkali prakticky len s Tiborom a istým Janom, u ktorého sme príležitostne prespávali, vysvitlo, že RV je bielym koňom Pavla Ruska a jeho ambíciou bolo obrať Paľa o čo najviac peňazí a so mnou a najmä s projektom zmiznúť do Austrálie. Pri jednej z ciest sa mi podarilo skontaktovať sa s Tiborom a povedal mi veľmi zaujímavé veci.

Údajne pracoval pre Jacquesa du Pielea, ktorý bol jedným z tých, ktorí stáli za Pavlom Ruskom a mal stáť za Výborom EÚ pre energetiku. Sľúbil mi, že mi dohodne stretnutie s týmto človekom. Keď som sa vrátil s RV do KN, nasledovalo odobratie mobilu, prepálenie SIM karty zapaľovačom napoly a odobratie občianskeho preukazu. Ako sa o tom stretnutí RV dozvedel, nemám páru. Každopádne mi dal novú SIMku a sliedil za mnou deň i noc. Keď zrazu zmizol do BA, volal som Andrejovi I.(ešte stále som nevedel, nakoľko je do toho namočený ani pre koho pracuje) a povedal som mu, že celé mi to pripadá ako "čistý extrakt arogancie moci". Nevedel som pritom, že RV je s ním a nakáže mu dať hlasitý odposluch.

V tom čase už prešla trpezlivosť aj Juraja B. a povedal mi, že kto je, ergo spolupracovník kontrarozviedky, a že o tom mieste, kde sme ubytovaní vie iba pár Ruskových ľudí. Medzičasom ma dali rodičia hľadať políciou, hoci som s nimi bol v telefonickom kontakte a jasne som im povedal, aby do toho nevstupovali. Cez Juraja B. sa podarilo informovať Paľa

(v tom čase som mu ešte nemal dôvod neveriť), že si RV kuje svoje pikle na jeho úkor aj na úkor projektu. Medzičasom ma RV(nič netušiaci) informoval, že vec bola skúšaná vo VÚJE a rozpočet na elektráreň je 4,5mld.Sk, pričom prevádzková výnosnosť je 3-3,5x vyššia ako pri súčasných atómkach.

 

Nasledovalo sťahovanie do Kollárova, k nejakým známym RV, kde ma zázračne (po mesiaci pátrania) našli policajti.

Ako? Veľmi jednoducho: zavolali mi na mobil, čo nevedeli urobiť mesiac, čo som bol v pátraní! Dali mi ultimátum, aby som sa do neviem koľko hodín dostavil do BA na Jahodovú (obvodné odd. pre Kramáre, kde som oficiálne býval u rodičov). RV pochopil, že mu "tečie do topánok" a urýchlene sa ma snažil do BA dostať. Ako "Paľov vzbúrenec" bol samozrejme bez financií, takže sme absolvovali X kilometrov pochodu po všemožných cestách a 3 autostopy, kým sme sa do BA dostali. Keď som volal rodičom, že idem domov, tak mi povedali, že nech idem pekne na políciu, že si ma tam prídu vyzdvihnúť. Po 2 hodinách v CPZke sa konečne ukázali(bývajú max 20min. odtiaľ). Keď som povedal, že nebudem vypovedať bez právnika, a aby mi policajt ukázal svoje služobné číslo, tak som dostal za odmenu peknú ranu do hrude, ktorá ma bleskovo v tej CPZ usadila a vysvetlenie(pardon za ten citát, ale to nezabudnem nikdy): "Čo chceš ty kokot? Jakého právnika? Ty máš nárok tak držať hubu a nie že právnika!" Keď skončila výpoveď RV, potom mňa (celú mi ju nalinkoval s tým, že ak to nepoviem ako chce on, tak neprejdem z tej stanice ani domov živý), tak to policajt uzavrel s tým (pred rodičmi sa už krotil), že mi neverí ani "prd makový a že raz o tú svoju krásnu tváričku dojdeš, lebo ti ju niekto rozmláti na kašu." Myslím, že ako vysvetlenie môjho "pozitívneho" vzťahu k radovým príslušníkom PZ to stačí.

Po pár dňoch sa mi RV znova ozval, že má pre mňa niečo dôležité. Mimochodom sa okolo mňa neustále motala spomínaná Lucia B., ktorá sa ma vypytovala na progres môjho projektu. Mali sme sa stretnúť, ale rodičia mi zobrali kľúče od bytu a zamkli ma. Keďže som sa rozhodol, že celú vec chcem ťahať sám, vo vlastných rukách, tak som zavolal políciu. Policajtom som vysvetlil situáciu, že ide o obmedzovanie osobnej slobody, ale dostal som odpoveď, že "Keby môj mladší brat, a ten má 25 zdrhol z domu, tak mu náš otec tak rozbije hubu, že by na to do smrti nezabudol a nikam by nešiel, lebo by ho zavrel do pivnice, a ty buď rád, že ťa rodičia nezmlátili!" Reagoval som tak, že či pán príslušník obhajuje domáce násilie...odpoveď bola "Veď na čo sú tu rodičia?" Ergo ďalšia frčka pre radových policajtov, akurát som bol prekvapený, že si toto dovolia u niekoho v súkromnom byte. Nakoniec sa podarilo vyjednať, že môžem ísť z bytu pod otcovým dohľadom(s otcom mám dlhodobo lepší vzťah ako s matkou). Nasledoval (ako inak) odchod do KN. RV zrejme nevychádzal plán (ako inak, keď jeho IQ by prekonal aj priemerne pripečený delfín - veď takí sú ako biele kone najlepší), takže nasledovali ďalšie úteky Kollárovo-Komárno a iné veselosti. Došlo tu k jednej kuriozite. RV ma požiadal, aby som ho ukryl. Nič lepšie mi nenapadlo, ako zobrať stan a strčiť ho do Malých Karpát, niekam pod Kamzík(samozrejme, že ako obyvateľ Kramárov, ktorý tam chodil venčiť psa som poznal miesta, kde živá duša nezavíta ako je rok dlhý). Vtedy ma kontaktoval Tibor Bomba, aby som ho stoj čo stoj zaviedol k RV. Obsah rozhovoru nepoznám. Stál som vedľa nich, bavili sa po slovensky, ale nerozumel som ani mäkké F. Potom došlo k tomu, že vo všetkých médiách prebehla správa o tom, že sa Ruskovi vyhráža Skupina Šíp. Citujem PR:"Tam si treba všimnúť tú časť odkazu, že sa nebudú ochotní zastať robiť sabotáže v podnikoch strategického významu, vrátane jadrových elektrární. "Keď som túto správu prerozprával RV, zbalil sa a išiel si niečo vybaviť. Keď si už človek tú správu len prečíta alebo vypočuje, tak je jasné, že takúto konštrukciu nemôže dať človek dokopy ani po desiatom, ba ani po dvadsiatom pive, ergo čistý príklad vládnej reči.

Nespomínam si, ako presne k tomu došlo, ale správa Juraja B. našla svojho adresáta, Pavla Ruska a RV musel zdrhnúť kade ľahšie. Výsledkom bolo, že si ma rodičia prišli vyzdvihnúť na policajnú stanicu v Komárne, kde sa mimochodom od môjho príchodu až po môj odchod prechádzal chlapík v čiernej koženej bunde. Prišiel zarovno so mnou, v kancelárii bol cca 2 minúty, potom sa asi hodinu a pol prechádzal okolo mňa(sedel som na lavičke v budove pred kanceláriou) a odišiel v momente, keď som nastupoval do auta, v ktorom po mňa prišli rodičia. Keď som sa vrátil do školy(rodičia mi vybavili prerušenie štúdia), tak sa ukázalo, že RV tam bol len pár dní predtým a všetci profesori aj spolužiaci mali informácie (neviem, či sa vydával za vyšetrovateľa alebo čo), že som bol celé tie tri mesiace(toľko to po tento bod trvalo) niekde na protidrogovom alebo protialkoholickom liečení. Nebola to pravda a podotýkam, že nie som narkoman ani alkoholik. Keď už si vypijem, tak vodsať-podsať).

Druhé obvinenie nasledovalo ako by samo od seba. Bol som doma u rodičov, vychádzam zo sprchy a v obývačke sedia dve cudzie ženy, ktorým moja mama servíruje kávu, s tým, že prišli za mnou. Dal som sa nejako "do slušného" a sadli sme si. Vyložili predo mnou asi 15cm hrubý šanón, že toto majú na RV, a že som pre nich podozrivý z toho, že som sa zúčastňoval na produkcii detského gay porna. Ja som im povedal, že RV poznám len ako osobu, ktorá mala záujem o môj energetický projekt a o nejakom porne nič neviem. Výsledok bol, že keď ja som im odmietol odpovedať na otázky ohľadom projektu (mravnostnej polícii!?), tak oni mi nepovedali, čo na mňa majú a spakovali sa. Ukázalo sa, že išlo o anonymné udanie, pričom sa na danú problematiku vypytovali mojich rodičov, ale aj mojich spolužiakov a profesorov, čo mi skomplikovalo moju existenciu v škole...ďalšie veľké + v práci PZ.

Počas pobytu u Juraja B. som odpočul číslo, ktoré diktoval RV do telefónu sekretárke, keď volal Pavlovi Ruskovi, aby ho priamo prepojila. Toto číslo som využil začiatkom júla 2005, lenže mi bolo povedané, že Paľo je už na dovolenke v zahraničí. Ako je známe, počas jeho dovolenky sa rozbehla "Kauza zmenky". Tú si treba pozrieť separátne. http://sk.wikipedia.org/wiki/Kauza_zmenky , ale treba si pozrieť konkrétne články v médiách. Doteraz archivujem výstrižky s vyznačenými miestami.

Celá je natrieskaná vládnou rečou, a práve tam som dostal(rovnako ako projekt sám o sebe) krycie meno Ing. Ľubomír Blaško. Týmto menom keď som sa niekde predstavil a povedal som niektoré veci (teda že ide o energetický projekt z času, keď už bol Blaško dávno nebohý), mal som voľnú cestu ku každému. V tom čase som začal chodiť do Apollon Gay Clubu na Panenskej 24. Pri jednej z ciest do BA ma tam po prvýkrát zaviedol RV. Tam som sa spoznal s Martinom Špačkom (spomenutým už v úvode - ďalej iba "Copatý"), s ktorým som si dohodol stretnutie. Keď som mu povedal, čo mám v rukách, sľúbil mi pomoc, s tým, že sa mi na to popýta pár ľudí (v tom čase pracoval v Prvej stavebnej sporiteľni ako IT manager). Po nejakom čase mi odpovedal, že záujem by o to bol, ale treba vyčkať. Zhruba v tomto čase (začiatok septembra 2005) sa začal okolo mňa motať Vladimír V.(tiež som neskôr zistil, že bol spolupracovníkom SIS). V tom čase prebehla správa, že Výbor EK pre hospodárstvo a energetiku navýšil príspevok na kompenzáciu odstávky Jaslovských Bohuníc. K tomu sa vrátim neskôr, ale má to zásadný význam.

Pavol Rusko si do tej nohy na poľovačke samozrejme nestrelil sám (s malorážkou sa nechodí na vysokú a musel by byť echt diletant, aby si pri čistení dlhej zbrane vedel trafiť do nohy a navyše urobiť čistý priestrel). Podľa toho, čo som počul, ho držali traja. Pointa kauzy zmenky bola totiž o tom, že Paľo, ako minister hospodárstva, chcel nadpolovičnú väčšinu, prípadne všetko, lenže vtedajší premiér tiež. Nasledoval princíp "oko za oko, zub za zub, či noha za nohu", jelikož-nýbrž Miki si následne polámal nohu na lyžovačke. V oboch prípadoch boli vykonávateľmi ich vlastní ochrankári, takže výrok "Každý Caesar sa musí báť svojej prétoriánskej gardy" sa tu osvedčil na 100%.

Keď došlo ku kauze kupovania poslancov, stále som stál na Ruskovej strane, nielen preto, že som nevedel, čo je to za človeka, ale aj preto, že som pravicový liberál od kosti. Pokúsil som sa nainštruovať spolužiaka, Rudolfa Fábryho, aby dal Ľubomírovi Lintnerovi pod auto škatuľu s trčiacimi drôtikmi, podotýkam, že malo ísť len a iba o atrapu bomby. Následne som chcel zmobilizovať dvoch kamarátov z médií, aby priniesli správu, že sa našiel anonymný list "Rob to, za čo ťa platíme." Cieľom mala byť maximálna diskreditácia prebehlíkov. Bohužiaľ, tento rozhovor v parku bol odpočutý. Keď som bol pár dní na to so spolužiakmi v Českej pivnici na Radlinského ulici, tak ma na WC oslovil neznámy muž.

-Pán Putra?

-Podľa toho, kto sa pýta.

-Sebastián Borženský (ako som sa dozvedel, bratranec Dušana Borženského, alias Boržu, ale vraj sa nemajú moc v láske). Počuli sme, že máte nejaké kontakty.

-Aké?

-Povedzme, že smerom na Markízu. Uložte si moje číslo a dajte mi svoje. Ak by vám to vyhovovalo, tak sa vám zajtra ozvem a stretneme sa buď u nás, alebo niekde na neutrálnej pôde.

Dal som mu číslo a na druhý deň sa skutočne ozval SMS správou, že aby som ho ďalší deň čakal o 10:00 na Hlavnej stanici, že "pôjdeme na poľovačku." Nevedomky som si zachránil život tým, že som o tom povedal komu ma len napadlo. Poľovačka sa zrazu zrušila a dali sme si stretnutie s vypojenými baterkami z mobilov. Poprechádzali sme sa kade-tade, a k rozhovoru došlo v parku pred Justičákom. Bolo mi povedané, aby som nešiel proti vláde. Pýtal som sa, či je od Ruskovcov. Odpoveď bola zmätočná a pýtal sa ma, o čo mi ide. Povedal som, že v prvom rade o realizáciu projektu, a že by som z toho rád niečo mal. Napríklad nejakú "zálohu", povedzme 100 mil. Sk v momente, keď sa to začne realizovať. Povedal mi len toľko, že ak sa ešte raz o niečo pokúsim, tak mi nepomôže ani tých 100 mil. a vysvetlil mi "len tak medzi nami", že slovo "poľovačka" znamená tvrdú výstrahu, v mojom prípade "definitívnu", ale že asi ma má niekto rád, takže nech len nerobím blbosti a nechajú ma nažive.

Pochopil som, že buď sa s tým torzom vlády dám nejako dokopy, alebo je po mne.

Starý otec, ktorý robil za bývalého režimu poradcu ministra školstva, mi poradil, aby som sa napojil na Jozefa Banáša, lebo podľa neho spolupracoval s ŠtB, ale evidentne vie dobre zametať dôkazy. S Banášom som sa stretol pred parlamentom a dohodli sme si stretnutie na ďalší deň v Parlamentke. Pán poslanec akosi neprišiel, ale dostal som hluchý telefonát z utajeného čísla a večer som si v správach pozrel, že ho Tomáš Bezdeda vytiahol na poslednú chvíľu z vane, lebo, že mu zhasol plameň v bojleri a pán poslanec bol silne priotrávený oxidom uhoľnatým. Odvtedy sa neozval a neodpovedal ani na maily. Len tak na okraj, bavil som sa o tom s jedným SISkárom, ktorý mi povedal, že to nemá potvrdené, ale podľa všetkého dostal Bezdeda telefonát v hodine dvanástej, že aby ho vytiahol, ale "bolo zariadené", aby sa to nevyšetrovalo, resp. vyšetrilo ako nehoda.

Medzičasom sme sa s Copatým dohodli na rozdelení budúceho zisku z projektu. Ja som mal dostať ako autor 30%, on ako sprostredkovateľ 10% a Rusko ako investor 60%. Dal mi vypracovať podklady na prípravu zmluvy, čo som urobil, ale k finalizácii zmluvy ani k podpisu nikdy nedošlo s odôvodnením, že nie je potrebná. Copatý sa údajne stretol s Ruskom v tom čase v reštaurácii Poľný mlyn, niekde na polceste Devínska Nová Ves - Stupava a mali sa baviť o ďalšom postupe.

Približne v tom čase sa na mňa cez azet.sk zavesil jeden človek, ktorý tvrdil, že pracuje na MV a chce mi pomôcť. Stretli sme sa, letmo mi ukázal služobný preukaz a tvrdil, že robí v takej časti PZ, kde majú na starosti, len celoštátne veľké kauzy a mafiu, takže tipujem Úrad na boj s organizovanou kriminalitou, alebo proti korupcii (preto som tieto inštitúcie nekontaktoval, lebo pánboh vie, ako tam tečú informácie). Každopádne mi povedal, že pomáha Paľovi R. a chodil ozbrojený. Jeho meno je Miroslav Lacko. Tento človek mi ponúkol, že mi zariadi, aby som sa do projektu vrátil, lebo že jednania o jeho realizácií sú už v plnom prúde. Vypýtal si odo mňa 5.000 Sk, že aby podplatiĺ Maroša Havrana(Ruskov asistent), aby mi vedel niečo vybaviť. Nasledovali ďalšie kontakty s ním a vyžiadanie ďalších peňazí. Keď žiadal najväčšie položky, lebo inak že ma z celej veci vyšachujú, zjavil sa známy toho Jana, u ktorého sme s RV prespávali, Viktor Ghillány. Ten sa veľmi zaujímal o môj projekt, a že mi poskytne financie, aby som sa s tým pohol. Dal mi v igelitke vyše 60.000 Sk a bez svedkov mi dal podpísať zmluvu, že mi požičal 50.000 Sk a následne zmizol(údajne do UK). Papiere o priamych vkladoch na účet Lackovi ešte stále mám.

Nasledovali parlamentné voľby 2006 so známym výsledkom. Copatý mi povedal, že to teda ideme robiť cez ministerstvo hospodárstva, že s touto vládou sa dá dohodnúť. Moja odpoveď "s kradnúcim polonacistom, komunistom a únoscovrahom ja robiť nebudem" ho (a asi nielen jeho) poriadne vytočila. Následne ma raz okradli v podniku a dvakrát ma prepadli na ulici. Všetko s rozstupom ani nie 2 týždne. Nestalo sa mi to nikdy predtým a ani potom. Potom som sedel ešte v Spider clube (tiež gay bar), kde ma absolútne neznámy človek zdrapol, že idem s ním na hotel(nemám páru odkiaľ, ale vedel aj moje meno!), bleskovo ma naložil do taxíka a odviezol na hotel Flóra na Zlatých pieskoch. Ubytoval ma a zmizol. Telefonicky ma zobudila hotelová služba ráno. O celej veci Copatý vedel a povedal mi len, že "nemali záujem, aby bolo niekde veľmi krvavo." V Spideri mi barman povedal, že tam boli po mojom odchode nejakí divne vyzerajúci ľudia, ktorí vyzerali, že niekoho hrúčkovito hľadajú. Podobná situácia sa stala krátko potom aj v Apollone. Vladimír V.(už vyššie spomenutý SISkár, akurát, že tu som to o ňom už vedel) ma veľmi prosil, aby som do Apollonu prišiel. Necítil som sa dobre, takže som ho aj po niekoľkých telefonátoch odmietol. V ten večer tam akoby náhodou vbehla partia skínov(predtým ani potom sa tam nič také nestalo, pričom čírou náhodou neboli na bráne žiadni vyhadzovači, hoci inak sú tam vždy), niekoľkokrát prebehli celý podnik, zdalo sa, že niekoho hľadajú, nakoniec pohádzali poháre zo stolov za barový pult a zmizli.

V tom čase som sa dosť divným spôsobom zoznámil s istým Martinom z Jablonice. Prisadol si ku mne v Apollon Clube, celý večer platil nie práve lacné drinky, ale nemal som veľmi chuť sa s ním baviť. Odišiel som s partiou ku mne na záhradu, resp. sme sa o to pokúsili, lebo cestou nás zastavila policajná hliadka. Šofér údajne nafúkal 0,1 a mal sa s policajtmi dohodnúť, že im ďalší deň donesie 5.000 Sk. Následne nás pustili a chalan ma aj s kamarátom odviezol späť do Apollonu, kde ma už čakal spomenutý Martin, že kam som mu zmizol. Martin ma ubytoval v hoteli a cca týždeň ma kompletne financoval, pričom sme spolu absolútne nič nemali. Povedal mi, že zdedil väčšie financie, že sa mu zdám dosť inteligentný, a že by chcel so mnou začať podnikať. Išli sme k nemu do Jablonice, kde ma ubytoval u svojho známeho, Jána Hinera. V Jablonici som s ním bol následne niekoľko krát. Po nejakom čase prišla reč na môj projekt a začali sme sa baviť aj o možnosti, že by zaplatil patentovanie a publikáciu v tých správnych kruhoch (technologické veľtrhy, vedecké časopisy apod.). Pár dní na to, ho Jano Hiner našiel obeseného na kravate. Bolo mi to dosť divné, keďže žiadne psychické problémy, ani nezhody s okolím, alebo niečo iné, čo by mohlo takéto konanie spustiť som si u neho nevšimol a to sa amatérskemu štúdiu psychológie venujem od 14. rokov. Keď som sa na to pýtal nezávisle Juraja B. z KN aj Copatého, dostal som rovnakú odpoveď: že keď sa človek angažuje vo veciach, na ktoré nebol najatý, tak sa mu môže prihodiť nehoda. Vec bola každopádne uzavretá ako samovražda.

Nebudem tu opisovať teraz asi dosť dlhé obdobie, keď sa prakticky nič nedialo, len pokračovali Copatého prednášky o tom, že ako sa momentálne nedá nič robiť atď..

V septembri 2007 som sa dal pracovne dokopy s mojím súčasným partnerom Mariánom Vojtekom. Zhodou okolností zháňal asistenta a inšpicienta na novú divadelnú hru "Norman, si to ty?". Druhá nepríjemná náhoda bola, že môj vtedajší partner sa 20.10.2007 vo veku 22 rokov zabil na aute, výsledkom čoho bolo, že som sa dal s Mariánom dokopy. Zhodou okolností, hru čiastočne sponzoroval práve Copatý. Mal na to údajne pripravených 100.000 Sk, ale 50 sa vraj "akosi rozkotúľalo"(neskôr sa ukázalo, že ich dal Jakubovi Petraníkovi na nahratie CD) s tým, že tých 50.000 Sk dofinancuje hneď po premiére. Premiéra bola 15.11.2007. Na následnej vernisáži výstavy Iniciatívy Inakosť Marián ďakoval hercom a štábu, keďže sme mali v tom Zrkadlovom háji maximálne sťažené podmienky (sálu sme na skúšky dostali grátis, lenže vedenie počas našich skúšok prenajímalo foyer na iné akcie, takže sme sa na skúškach takmer nepočuli). Problém bol ale v tom, že nepoďakoval verejne sponzorovi (bol ale uvádzaný na všetkých propagačných materiáloch), hoci to potom napravil v priebehu recepcie a neskôr bol Špaček spomenutý aj v každom úvodnom zahlásení pred predstavením. Copatý, bohužiaľ, dostal zámienku a ďalšie financie nám už odmietol poskytnúť. Bol to jeden z dôvodov, prečo sa naša firma ( www.divaproduction.sk ) dostala do veľmi vážnych finančných problémov. Každopádne som sa s Copatým kvôli tomu pohádal a od januára do augusta 2008 som do Apollonu nevkročil.

Medzičasom sa znovu "zjavil" Miroslav Lacko a žiadal odo mňa ďalšie financie, lebo že inak budem z veci vyšachovaný. Dokopy(v rámci celého prípadu) som mu vyplatil 54.000 Sk, resp. na túto sumu mám odložené potvrdenia o prevodoch z banky na jeho účet. Za to mi dal jeden divný papier(zlepené rohy proti kopírovaniu, podpis prelepený holografickou fóliou) a povedal mi, aby som si vybavil pas. To som aj urobil a následne mi volal nejaký česky hovoriaci človek so zahraničným prízvukom(teda ani slovenským ani českým, odhadujem to na frankofónne krajiny), že či mám ten papier. Bolo mi povedané, že sa mi v najbližšej dobe ozvú, že projekt sa ide realizovať v Ruskej federácii, kam budem musieť vycestovať. Miroslav Lacko odo mňa žiadal aj ďalšie financie, ale to už som odmietol. Jednoducho mi došla trpezlivosť a aj finančné zdroje, čo bol podľa všetkého cieľ. Odvtedy sa mi neozval.

19. júna 2008 som dal po mesiacoch príprav projekt do takého stavu, že som ho mohol poslať na Úrad priemyselného vlastníctva so žiadosťou o udelenie úžitkového vzoru.

Po mnohých byrokratických prieťahoch sa to napokon podarilo 6. júla 2009. No čo už, úrady...

V auguste 2008 (teda krátko po podaní žiadosti o ÚV) mi prišlo predvolanie na súd. Išlo o tú divnú pôžičku od Viktora Ghillányho. Splatnosť na zmluve bola pri tom 3 mesiace, ale dotyčný sa ozval po cca roku a pol. Bolo mi jasné, že to nebude náhoda a skontaktoval som sa s Copatým. Prebehol asi dvojhodinový rozhovor, kde mi povedal, že všetko sa dá zahladiť, ale musím dať projekt ľuďom, ktorí mi budú určení, a keď z toho niečo budem mať, tak by bolo vhodné prispieť na predvolebnú kampaň tým, ktorí mi pomôžu (z kopy narážok bolo jasné, že mal na mysli Smer-SD). Zaplatil mi odvolanie a súdne trovy a povedal, že vec bude vyriešená.

Súd prebehol tak, že sudkyňa Buchvaldová (Nám. Biely Kríž, Bratislava III) mi na začiatok oznámila, že keď sa pozrie na účastníkov konania, tak vie kde je pravda. Ako dôkaz bola predložená zmluva na 45.000 Sk, ktorú som ja ale nepodpísal. Bola to jednoducho iná sfalšovaná zmluva. Keď som sa ohradil, že nech to dajú grafológovi, tak mi pani sudkyňa jednoducho povedala, že ak chcem grafológa, nech jej tam zložím na mieste 10.000 Sk, že potom ho zavolá, a že ak to neurobím, tak ona vidí, že je tam môj podpis a mám dve možnosti: nechať sa odsúdiť za podvod a dajú mi to do registra, alebo pristúpiť na zmier. Samozrejme ma nepoučila, že zmier znamená vzdanie sa možnosti odvolania (to povedala až pri nadiktovaní zápisu) a odišiel som stadiaľ ani nie po hodine so 100€ splátkami mesačne.

Copatý mi začal tých 100€ mesačne diskrétne vyplácať. Keď sa na to pozriem spätne, je jasné, že o to išlo: mať ma pod kontrolou a mať ma závislého na "niekoho" človeku. Finančná situácia u nás doma sa rapídne zhoršovala a napriek veľkej nevôli môjho Mariána(paradoxne je krstným otcom toho podniku, ale to tam ešte Copatý nefiguroval) som nastúpil začiatkom júna 2009 do Apollonu(ergo pod Copatého) ako barman. Hoci som nemal ani tušenia, čo je to Mojito, dali ma za cocktail bar, kde som bol sám. Od Copatého som počúval celý čas, že prečo sa veci nedajú dať do pohybu atď.. Napriek nezhodám sme s Mariánom podniku pomohli, čo nám sily stačili, zaviedli sme tam nové akcie etc.. Nakoniec mi Copatý povedal, že sa nedá nič robiť, lebo že treba počkať na voľby. V Apollone som sa pozoznamoval s pár zaujímavými ľuďmi. Pár príkladov na spestrenie: jeden cca 30-35 ročný chalan, ktorý chodil zásadne pred záverečnou a pred bránou ho čakalo BMW so šoférom sa tam vyhrážal, že kto sa mu znepáči, toho dá zavrieť, ale pochválil sa aj, že ako na MDPT SR "lietali papierové pytle z McDonaldu s úplatkami", a že ako si na tom mýte prišli na svoje. Krstným menom sa volá Michal, prezývka je Papyr. Ďalší exot je Vladimír Pištek, alias Voloď, aktér čerstvej kauzy s predajom bytov v Starom Meste. Ten sa tam zvykol celé roky chváliť, koľko zarobil na ktorom predaji... Keď sa ho človek spýtal bližšie, ak odpoveď bola v štýle „tá naša firma, čo nám mesto dáva byty na predaj". Nebudem sa tomu viac venovať, keďže s kauzou Ing.Blaško to nesúvisí.

Z Copatého strany som dostával informácie, že jedná s niekým, kto má o projekt záujem. Malo ísť o firmu, ktorá chcela na Záhorí stavať solárne elektrárne, ale Ficova vláda im to stopla. Následne som sa zoznámil s Ferom Palkom, pred ktorým ma v mojej prítomnosti Copatý vychválil do nebies. Malo to len jeden háčik: vždy, keď Fero odchádzal, tak som mu robil "odťahovú službu" do taxíka, lebo obligátne trepal nezmysly a nevedel chodiť. Copatý inak tvrdil, že Fero robí šéfa sekcie energetiky na MHV(ale utajene), takže čokoľvek v energetike musí ísť cez neho, a že je to Širokého človek. Keď som povedal, že nech sa ide Široký zahrabať, nasledovali fakt zaujímavé ponuky z Copatého strany: "Ondro, čo chceš? Kilo koksu? Cisternu Jack Danielsa? Neni problém! Chalanov do postele? Neni problém!" a podobné nezmysly, pričom Jack Daniels je síce moja obľúbená whisky, ale odtiaľ-potiaľ a s kokaínom skúsenosti nemám, a ani mi k životu nechýbajú. Vtedy som si povedal, že "niekto je tu zúfalý" a kontaktoval som Fera Palka cez facebook.

 

Tým sa už vraciame na začiatok.

 

Moja analýza: Cieľom vecí, ktoré sa proti mne porobili, bolo zrejme udržať ma bez prostriedkov, a teda neškodného. Neviem, pre koho pracuje Copatý, ale viem, že ak za mnou pošle hlavného prevádzkara, aby dohadoval zmier, tak má na to dôvod, tak ako mal určite dôvod mi pol roka vyplácať 100€ mesačne. Viem iba toľko, že má veľmi zámožných a vplyvných rodičov. Teoreticky je pravdepodobné, že buď niekto nechce, aby sa projekt realizoval, alebo je projekt už zrealizovaný, a niekto nechce, aby sa mu prišlo na flagrantné porušovanie autorského práva.

 

 

Link na spomenutý úžitkový vzor: http://registre.indprop.gov.sk/registre/detail/popup.do?register=uv&puv_id=131009878

A takto vyzerala moja obrana po tej spálenej chate:

www.lightninger.webs.com

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?