Zhrňme si, aké sú podozrenia:

1. Anna B. stihla okrem prijímania astronomicky vysokého úplatku (200 mil. SKK) nasadiť parohy svojmu manželovi, cez ktorého finančné toky sa peniažky preprali.
2. Jirko M. prišiel do politiky ako automobilový pretekár (vydávaný istým Pavlom R. za pilota Formuly F1) s takmer holými rukami. Čo má dnes? Vilu v jednej z najdrahších štvrtí Bratislavy (mimochodom formálne vlastnenú ďalšími podozrivými v kauze Gorila), neprehliadnuteľné automobilové centrum v hodnote miliónov eur a miesto ojazdeného autíčka má pre seba aj manželku dve superluxusné autá. Z platu poslanca a potom ministra? Asi ťažko....
3. V konšpiračnom byte sa stihla vystriedať takmer celá vtedajšia koalícia, ale čo je zaujímavejšie, tak aj líder vtedajšej opozície, pritom jeho osobný tajomník viackrát.
4. Konšpiračný byt nebol jeden, ale malo ich byť pre túto finančnú skupinu šesť! Kto to vie, kto povie, kto chodieval do tých ďalších a za akým účelom?
5. Odpočúvanie bytu bolo zastavené po nástupe istej osoby do funkcie jedného z troch najvyšších ústavných činiteľov.

A teraz si zhrňme fakty:

1. Tomovi Nicholsonovi, ktorý sa o celej veci snažil napísať knihu bolo SÚDOM zakázané ju vydať, rovnako ako vydavateľstvu.
2. Tomovi Nicholsonovi bolo SÚDOM prikázané odovzdať všetky materiály súvisiace s rukopisom.
3. Bod prvý, aj bod druhý na základe podnetu Jaroslava Haščáka, spolumajiteľa najčastejšie spomínanej spoločnosti(ako aj jeho osoby) v predmetnom spise, ktorého existenciu už potvrdilo viacero legitímnych zdrojov.

Krátky úryvok z Ústavy Slovenskej Republiky

Tretí oddiel
POLITICKÉ PRÁVA

Čl.26

(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

(3) Cenzúra sa zakazuje.

(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

A teraz pointa!

Vidíte ešte stále niekto dôvod nevyjsť do ulíc? Dnes sa to stalo Tomovi, zajtra možno niekomu z nás. Verte, že som si s týmto systémom už čosi užil a viem o čom hovorím. Ak nás totiž v piatok, 10.2. nebude toľko, čo nás bolo 3.2., tak si páni papaláši podajú ruky s potentátmi a povedia si: „Tak sme zas tých pár dní prežili a ideme ďalej!"