Keď sexisti sexizujú nesexistov

Autor: Ondrej Putra | 31.10.2012 o 22:22 | (upravené 1.11.2012 o 1:02) Karma článku: 10,64 | Prečítané:  1548x

Priznám sa, že na parlamentnú rozpravu k návrhu zákona o životných partnerstvách som sa tešil. Dúfal som, že sa dozviem nejaké konštruktívne argumenty, s ktorými budem môcť polemizovať, resp. im oponovať. Že „nesklame" Vašečka, Škripek a arcihomofób Kuffa sa dalo čakať. Že sa to však zvrhne u takého počtu poslancov som však nečakal.

Začnem tak trochu „paľbou do vlastných radov". Vyjadrenia Martina Poliačika ohľadom Ježiša Krista pokladám za nesmierne nešťastné. Viem, že Martin rád provokuje, čo máme trochu spoločné, keďže je to najistejší spôsob ako rozčeriť stojaté vody a rozvíriť diskusiu. Vždy však treba uvážiť, či tým nerozvírime aj bahno na dne a zvyšok diskusie potom už je len o ňom. Napriek tomu, ako často sa za kresťanstvo a Bibliu schovávajú naši oponenti, lebo nemajú žiadny vecný argument, neznamená to, že ak je hlupák niekto iný, pokúsim sa ho v tejto disciplíne dobiehať.

Keď sa sobáši muž so ženou, nikto sa ich nepýta, aké majú sexuálne preferencie. Je to také, ako keby som ja začal odsudzovať ortodoxných katolíckych heterosexuálnych manželov za to, že preferujú misionársku polohu, lebo mne by bola odporná. Nechápem preto, prečo ťahá do legislatívneho procesu preferencie sexuálnych praktík, keď v predkladanom zákone o nich nie je ani čiarka!

Priznám sa, že k napísaniu tohto článku ma neinšpiroval nejaký Kuffa, ktorý si myslí, že dedičské konanie a iné naše „trable"(viz. moje staršie články s osobnými skúsenosťami na túto tému) si máme vyriešiť „liečením", ale pán poslanec Kvasnička, ktorý začal za tým kecpultom stvárať také divy, že ak si to pozrel jeden žilinský tankista, tak mu musela až fľaša zabehnúť.

Ja sám píšem svoje postrehy často nie z pozerania TV alebo z čítania literatúry, ale z reálne prežitého života. To isté urobil poslanec Kvasnička, len s tým rozdielom, že spojil nespojiteľné len v záujme senzácie a vyvolania znechutenia medzi kolegami, ale najmä u širokej verejnosti. Veď posúďte sami.

Ako prvý zážitok zo života predniesol skúsenosť, keď si ho vychovávateľ v 12-tich posadil na kolená, pohladkal ho a povedal niečo dosť nešťastné. Z tohto dodatočne pán poslanec usúdil, že dotyčný bol nabetón homosexuálny pedofil. Možno bol, možno nie. Osobne by som si z podľa tohto opisu myslel, že takéto sklony mal, ale to nikomu nedáva právo zliepať homosexualitu s pedofíliou! Dobre si pamätám na nedávny prípad pedofilného dôchodcu, ktorý sa (podľa všetkých indícií) dobrovoľne zabil na aute aj so svojou o polstoročie mladšou „milenkou". Nie, nie je to preklep: bolo to naozaj dievča a bolo to na Slovensku. Medzi heterosexuálmi je presne toľko pedofilov, ako medzi homosexuálmi. Ak v niečom pripúšťam polemiku, tak je to v tom, že ak sa musí gej skrývať kvôli strachu z okolia, prípadne má kvôli orientácii, frustrácii atď. problém nadväzovať kontakty, ľahšie u neho môže táto predispozícia vyplávať na povrch.

Druhým zážitkom malo byť, keď s ním chcel „niečo skúsiť" spoluherec na gymnáziu. Divadlo kvôli tomu povesil na klinec a neskôr pocítil satisfakciu, keď videl dotyčného po dlhých rokoch(v 80. rokoch) ako vedie s manželkou dve malé deti. Tak v tomto bode sa pán poslanec „kopol" heď trikrát.

  1. Experimentovanie tohto druhu medzi mladými chalanmi, ktorí sa hľadajú, je ďaleko bežnejšie, ako by si niektorí mysleli. Veľmi veľké percento mladých ľudí si prejde bisexuálnym obdobím, kým sa ustália.
  2. Spojenie tohto zážitku s divadelníctvom je už totálna absurdita. Znovu pán poslanec spojil nespojiteľné. Jediné prečo sa homosexualita tak často spája s umením je to, že ľudia s umeleckou dušou sú spravidla tolerantnejší, lebo sami toleranciu potrebujú. Keby sa im jej nedostávalo, tak by asi rúbali každého, komu by sa ich tvorba znepáčila. Uznávam, že medzi umelcami je „nás" viac, ale je to výsledkom toho, čo som práve spomenul, ako aj toho, že veľa našincov ide radšej pôsobiť do odvetvia, kde im za orientáciu kolega drevorubač sekerou neufaklí hlavu.
  3. Keby pán poslanec trošku poznal našu komunitu, veľmi dobre by vedel, koľko ľudí s našou orientáciou sa v tom čase ženilo, či vydávalo. Veď pri prevalení ich orientácie by okamžite skončili na psychiatrii! Kvôli „kľudu v rodine" táto prax navyše nevymizla. Aký je spravidla výsledok? Nešťastný muž míňajúci peniaze z rodinného rozpočtu na prostitútov alebo alkohol, nešťastná manželka a deti v disfunkčnej rodine. Keby som mal menovať len tie prípady, ktoré poznám ja osobne, bolo by toho na A4...minimálne!

Sexistický harašment pán poslanec doklepal narážkami na homosexuálnu prostitúciu, multigamiu(?!?) a dôverný opis fistingu. Keď som to počul, tak už som vážne nevedel, či sa mám smiať alebo plakať. Juraj Droba našťastie dobre zareagoval a upozornil, že ani táto, mierne povedané „nezvyklá praktika" nie je viazaná na homosexuálov a vykonávajú ju aj heterosexuáli.

 

Aby som vás neunavoval, vraciam sa k pointe. O čom bol prakticky celý príspevok tohto poslanca? O sexe. O ničom inom.

Ja jednoducho nechápem, prečo z nás niekto robí nenásytné neukojené sexuálne mašiny, ktoré vidia porno so svojim vytúženým amantom aj na dne kávovej šálky, keď sa snažíme presadiť zákon, ktorý sa týka stabilných párov, z ktorých si je drvivá väčšina monogamných a verných. Podľa posledných výskumov, vrátane ČR, sa „rozvádza" v priebehu prvých piatich rokov od uzatvorenia zväzku menej homosexuálnych, než heterosexuálnych párov.

Netvrdím, že je to prípad práve poslanca Kvasničku, ale tým, ako odporcovia zákona o registrovanom partnerstve do všetkého ťahajú sex najlepšie ilustrujú komentáre Lucie Nicholsonovej a Richarda Sulíka.

L.Nicholsonová: Táto sála je plná latentných homosexuálov.

R.Sulík: Je tu veľa pánov poslancov, ktorí by mladších kolegov radi cápali po zadku.

 

Ja osobne pri svojich argumentáciách rozhodne toľko sexizmu nepoužívam, takže by som ocenil, keby mňa ani mojich kolegov a priateľov naši oponenti „nesexizovali". Ja sa vo vašich spálňach tiež nerýpem...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?