Tatry pre NÁS

Autor: Ondrej Putra | 1.2.2016 o 1:04 | (upravené 1.2.2016 o 1:18) Karma článku: 4,50 | Prečítané:  584x

Tým myslím pre všetkých jej obyvateľov, návštevníkov a všetko živé, neživé, migrujúce i stacionárne, čo má s Tatrami nejaký súvis. Hlavne nech máme jasné pravidlá.

V Tatrách platí v praxi len pár pravidiel. Ak si odmyslím základné, ku ktorým nás núti častejšie pud sebazáchovy, než vyhlášky, tak si spomeniem len na to, že od 30.11. do 15.6. sa má loziť len "po chaty". Napriek tomu, že som v Tatrách "len hosťom", rád by som svojou troškou do mlyna tomuto nášmu klenotu prispel.

Mám rodinu v Severnom Tirolsku, takže viem porovnávať, zároveň si však uvedomujem rozdiely. Tak pekne poporiadku.

1. Neporovnávajme neporovnateľné!

Tatry nie sú Alpy a to hlavne čo sa týka rozlohy. Urobiť zonáciu na 5 stupňov na tatranskej rozlohe je asi ako rozdeliť bazén 20x10m na zóny "smie sa močiť" a "nesmie sa močiť". Teraz som čítal o medveďovi, ktorý si dal v priebehu jedného roka štreku Maďarsko-Slovensko-Poľsko a signál sa stratil na Ukrajine. Pre prírodu nejaké čiary na mape nič neznamenajú. V Alpách môžete dať rozlohu Tatier na pasenie dobytka na alpínskych lúkach, druhú výmeru Tatier zastavať vlekmi a hotelmi, na tretiu rozprostrieť solárne kolektory a ešte stále vám zostane niekoľko takýchto "parciel" pre ekoturistov a samotnú (tzv. bezzásahovú) divočinu. Ak chcete naozaj chrániť istý biotop, MUSÍTE mať okolo neho bezpečnú zónu. Ak by sme chceli Vysoké Tatry rozdeliť na zónu turistického ruchu a skutočne originálny chránený biotop, tak by sme ich museli v polovici prepíliť zákazom vstupu a posledné tri kopce z tej či onej strany by sa takým biotopom stali najskôr tak pre naše pravnúčence.

2. Nerobme zonáciu pre zonáciu

Návrhov zonácie už bolo niekoľko. Ich dotiahnutie do konca ilustruje to, že mi ju nevedia vysvetliť ani domáci a vykonateľnosť zas ťažká technika v Tichej a Kôprovej doline v nie dávnej minulosti. K Tatrám musíme pristupovať ako k celku. Ak to má byť Tatranský Národný Park, tak to má znamenať, že zonácia má byť "vykolíkovaním" územia(v právnom zmysle slova samozrejme), kam človek vôbec smie vstúpiť(nepočítam prísne kvalifikovaných a regulovaných odborníkov). Hlavne sa zhodnime, aké Tatry vlastne chceme.

3. Lunapark či ekoturistika?

Obrovským permanentným zásahom do prírody bolo už zastavanie Štrbského plesa s okolím. Keby pri tom zostalo, tak by to ešte stále bolo únosné. Je to oblasť obkolesená dosť vysokými horami a ak pripočítame, že pasáty na severnej pologuli vejú juhozápadne, tak ak sa na danú oblasť zmestili Majstrovstvá Sveta v lyžovaní, tak to tej komercii postačí dosť na to, aby sa Tatranci uživili, lyžiari sa pomestili a príroda zostala celá. Kto túži po dovolenke v lone prírody, nejde obdivovať stĺpy lanoviek a vlekov, ktoré plnia svoju funkciu spravidla len pár mesiacov v roku .Ostatné formy turistiky pritom vôbec nemusia utrpieť. Vysoké Tatry majú jeden z najprepracovanejších dopravných systémov a kto sa chce trochu rozhýbať, tak značenie  a hustotu turistických chodníkov si neviem riadne ani predstaviť ako ho vylepšiť.Chcete si z lyžovačky na Solisku urobiť výlet na vyhliadku na Lomničáku? Sadnete na električku a ste do dvoch hodín v Tatranskej Lomnici pri stanici lanovky a večer už na Štrbskom plese len triedite fotky z našej druhej najvyššej hory a špekulujete, na ktorú zjazdovku pôjdete ďalší deň ako na prvú! 

4. Nech žijú horské chaty!

 Koľkým miestnym dáva prácu lyžiarsky vlek? Priznám sa, že nie som prevádzkovateľ lyžiarskeho strediska ani pohostinstva pod vlekom, ale mám zdravý sedliacky rozum. Všetci vieme, kto tieto lyžiarske strediská vlastní, ako sú platy prispôsobené priemernej mzde v regióne a kam teda putuje netto zisk. Nájomca horskej chaty je miestny a jeho zamestnanci(najčastejšie časť z nich rodina) tiež, čo sa odráža aj v ich cite k regiónu a práci a ťažko "zavrú krám" a presťahujú sa tempom sťahovania výrobnej haly. Kde zostáva zisk a aká je motivácia? Podrobnejšiu analýzu si nechám na samostatný článok, ale asi tušíte. Horské chaty s peším prístupom nielen dávajú prácu nosičom(a tú prirážku si rád zaplatí aj Švajčiar), ale najmä minimálne zaťažujú životné prostredie.

5. Kam to ide rýchlejšie?

V aute máte tri základné ovládacie prvky: Volant, ktorý sa dá strhnúť v poslednej chvíli, plynový/brzdový pedál, s ktorými si narábate takmer ako chcete a rýchlostnú páku s možnosťou zacúvať. Aké ovládacie prvky máte pri krajinnej tvorbe(je to zaužívaný výraz, presnejšie by bolo "pri zasahovaní do krajiny" v tomto prípade)? Budem ich nazývať ako keby sme boli v tom aute:

Volantom sú zákony a predpisy(a ich aplikácia!), ktoré určujú príklon na možnosť od totálnej prírodnej divočiny po jedno veľké lyžiarsko-turisticko-nákupné stredisko. Ak za rýchlostný pedál budeme pokladať výšku finančných zdrojov a rýchlosť byro-mašinérie(od Zákona o národných parkoch po vydanie stavebného povolenia), brzdovým je obmedzovanie predtým spomenutých činností(jemné prišliapnutie) až okamžité dupnutie na brzdu v podobe stavebnej uzávery či dokonca uzavretie priestoru(naposledy, hoci trochu chaoticky použité pri tatranskej kalamite).

Rozdiel  medzi autom a ekosystémom je reakčný čas. Ten sa totiž líši nielen v rýchlosti samotnej, ale dramaticky rozličný je podľa nasmerovania. Zastavať a zbúrať je jednoduché, prijať legislatívu všetkého druhu taktiež, no aj napriek dobe tuhnutia betónu, dĺžke legisvakačných období a lehôt na vydávanie všemožných povolení je to nič oproti lehotám, ktoré má nastavené príroda.

Mám v úcte čitateľovu inteligenciu a myslím, že viac sa rozpisovať nemusím.

Myslím, že v našom najlepšom záujme je momentálne zastaviť betonárske práce v Tatrách, investície-neinvestície. Máme možnosť s Tatrami pohnúť správnym smerom, stačí chcieť a mať správnych ľudí na správnych miestach. 

Aký je môj konkrétny návrh a ako ho dostať od článku na blogu do reality Vám prezradím nabudúce. Ako ďalšie si rozoberieme celú ekonómiu Tatier od pása lesa hore ;-) Zatiaľ ma môžete podporiť zvolením za asistenta nezávislého kandidáta za poslanca Stanislava Fořta. Mám poradové číslo 53 a bude Vás to stáť asi minútu. Ak nás zvolíte, buďte si istí, že to bude hlas pre Tatry.

http://www.iankety.sk/dotaznik/372271136/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?