Diokleciána, nie Kotlebu potrebujeme

Autor: Ondrej Putra | 9.7.2016 o 23:16 | (upravené 10.7.2016 o 14:08) Karma článku: 5,16 | Prečítané:  1190x

Dioklecián bol rímsky cisár, ktorý nastúpil po vláde tzv. vojenských cisárov, stabilizoval ríšu a po 20 rokoch vlády sám abdikoval a odišiel ako súkromník pestovať zeleninu a ovocie, Napriek výzvam sa na trón nevrátil.

Vláda vojenských cisárov bolo obdobie jedného veľkého bordelu. Kompletne sa vystriedalo 23 cisárov(s proticisármi je to 26), pritom iba traja vládli dlhšie ako jeden rok a jedinému sa podarilo umrieť ako-tak prirodzene. Skôr ako nájomní vrahovia ho totiž do Hádovej ríše poslal blesk.

Dioklecián pochádzal z prostých pomerov a napriek tomu, že cisárom sa stal tým, že ho zaň vyhlásili jeho vojaci a so svojím konkurentom sa nemazlil, bol to v mojich očiach vpomere možnosti vs. výsledok najúspešnejší cisár Rímskeho impéria. Nebudem sa len rýpať v dejinách, ale ukážem jasné paralely so súčasnosťou.

1. Dôvera v štát

Nič sa nezískava ťažšie a nestráca ľahšie ako dôvera. V Diokleciánových časoch to bola najmä dôvera k mene. Vďaka kríze za vojenských cisárov sa výrazne znížil obsah drahých kovov v minciach. Dôvod? Právo(v tomto prípade proti falšovateľom) nemal kto vymáhať a vymáhačom napokon nikto neveril. Paralela s dnešnou políciou na Slovensku. Verí im ešte niekto? Prečo sú ochotní slúžiť skompromitovanej kreatúre, ktorá nám "zpatra" dáva jasne najavo, že sú rovní a rovnejší? Ľuďom totiž neslúžia. Výnimočná česť ľuďom ako boli dvaja policajti, ktorí sa nebáli pokutovať ožratého Rozina mladšieho, alebo vyšetrovateľ, ktorý napísal otvorene Fešimu, že je proste na škodu, že je tam kde je. Dioklecián zaviedol novú mincu: Solidus (voľne preložiteľné ako "vierohodný"). Napriek snahe ešte niekoľko rokov tieto mince hromadne končili zakopávané v zemi, keby sa mala vláda chaosu vrátiť. Získať dôveru späť trvalo takmer desať rokov. Ak sa celé súčasné vedenie polície pošle do psej matere s lepiacou páskou cez hubu a zákazom priblížiť sa k vyšetrovateľom na tri námorné míle, aj my si na dôveru v PZ SR dosť dlho počkáme.

2. Ľud chce vodcu

Už v počiatkoch rímskeho cisárstva išlo o základnú ľudskú vlastnosť(-ti). Ľudia sa chcú mať dobre, bezpečne a netráviť pol dňa tým, ako sa práve pomenili zákony. Rímske cisárstvo nevzniklo dobytím Egypta ani tým, že by bol Oktavián(Augustus) najväčším géniom v dovtedajších dejinách. Vzniklo z vlečúcej sa občianskej vojny, ktorej mali ľudia už plné zuby. Povedali si, že ak sa chce nejaká hlava ovenčiť zlatým vavrínovým vencom, budiž...len nech je poriadok! U nás je to detto. Teraz ide o to, komu tú korunu nasadiť.

3. Fatalisti

Dioklecián bol neslávne známy prenasledovaním kresťanov. Nemám nič proti kresťanom(nezamienať kresťanstvo so súčasnou podobou slovenskej katolíckej cirkvi!), ale za daných okolností robil to najlepšie čo mohol. Rodiaca sa cirkev bola vtedy jednou z X siekt. Ak mal zabrániť rozsypaniu sa ríše, musel odstrániť každého, kto nesúhlasil s autoritou cisára. Jedna výnimka by otvorila dvere ďalším. Druhý problém si vyrobili kresťania sami: čakaním na skorý súdny deň. Keď ľudia prepadnú fatalizmu v štýle "po nás potopa" a je im jedno kedy to "po nás" nastane, nastáva rozklad spoločnosti. Bohužiaľ, každý seriózny historik mi dá zapravdu, že v dobe jeho panovania boli v tejto disciplíne kresťania borci jak hrom. To je problém aj dnešnej doby.

Štát kompletne zlyhal v ekonomickej gramotnosti obyvateľstva a "rieši" to zatvorením nebankových požičovní peňazí. Tie sú(boli) len vrcholom ľadovca. Je to zrážanie horúčky, nie liečenie pacienta. Situácia dospela do rovnakého štádia ako u Diokleciána. Ľudia prepadajú viere, že "peniaze boli, sú a budú, my nebudeme!" Mám dlhy? Je mi to jedno! Mŕtvemu nebude čo vziať! V tomto smere sa musí urobiť chirurgický rez. Veľmi hlboký, veľmi bolestivý a s minimálnou anestéziou. Inak si tento vred praskne sám a zamorí aj to, čo ešte zostalo na tele zdravé.

4. Odchod

Dioklecián nahodil prakticky všetky reformy hneď pri nástupe do funkcie a zvyšok vládnutia riešil len operatívne problémy. Dvadsať rokov bol garantom, že jeho reformy zapustia korene tak hlboko, že budú pokladané za normu. Po týchto dvadsiatich rokoch zdvihol kotvy, vypadol do Splitu a dal sa na záhradkárstvo ako súkromná osoba. Zlé jazyky tvrdia, že bol vyštvaný svojim spolucisárom a ku koncu života bol paranoik. Toto už ťažko potvrdíme alebo vyvrátime. Jeho reformy a myšlienky udržali impérium pri živote ďalšie dve storočia. Každopádne to bol jediný rímsky cisár, ktorý abdikoval, zostal žiť na území ríše a zomrel prirodzenou smrťou. Ako končia predsedovia našich strán? Politicky na lafete a nechávajú sa pochovať ako starovekí pohanskí králi: aj so služobníctvom. Je to ich chyba? Pol na pol. Druhú polovicu majú na krku voliči. Volia osoby, nie idey a to je zlé, zlé, ZLÉ!!! Ja volím SaS a som naštvaný, keď mi niekto povie "ten tvoj Sulík...!" Nie preto, že by som Richarda nemal rád a neuznával ho ako jedného z najlepších(ak nie najlepšieho) ekonóma v SR, ale preto, že si myslia, že SaS je Rišo x počet členov strany. Sú veci, o ktorých moc nevie a tiež sú veci,o ktorých keď sa rozšupne, tak mi pochopenie jeho reči docvakne druhý deň. Každopádne keby SaS nemala Richarda, takmer nič sa nestane(teda ak by nejakým zázrakom neskartoval všetky myšlienky, ktoré tam kolujú). Ostatné strany? Fico ako stĺp a okolo pokosená tráva, Zradoslav P. ako stĺp a Hrnčiar pokosil trávu, Kolár ako stĺp a okolo pokosená tráva, B.Luhár ako stĺp a okolo pokosená tráva...vidíte niekde ich nástupcov? Nastúpiť sa dá len na myšlienky a tie oni nemajú. Prečo mohol Dioklecián odísť? Lebo zanechaldielo, ktoré fungovalo. Prečo nemôže Fico, Kaliňák, Procházka, Bugár a spol. odísť? Odpovedzte si sami. Strapatý je vinovatý ako všetci ostatní, ale aspoň pochopil, že pohár pretiekol. Nechcem ho obhajovať, ale zrejme sa do "bonusových výplat" priplietollen preto aby zapadol, či nedajbože nedopadol ako nepodplatiteľný Robespierre...

5. Čo teda potrebujeme?

Demokracia ako sme si ju vysviečkovali a vyholorukovali je pasé, ale stále by sme ju chceli. Politika je umením možného a moc pochádza od ľudí. Čo chce stále vic ľudí? Vodcu! Takého, ktorý bude vedieť tresnúť do stola a zároveň bude ľud vychovávať, aby si začal slobodu vážiť. To jest aby ju nepokladal ani za samozrejmosť a vonkoncom aby to nebola bezbrehá svojvôľa. Aby bola sloboda pevne spojená so svojím siamskym dvojčaťom: zodpovednosťou. Pri takom sa môže vrátiť vláda vecí našich k nám. A aby ten vodca vedel, kedy má zbaliť saky-paky. Ak takého nenájdeme, nájde si cestu na miesto žiadaného vodcu nie Dioklecián, ale Nero. Kandidátov máme dosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?