Na úvod by som povedal asi toľko, že nemôžete čakať, že skupina rôznorodých mladých ľudí stihne do dvoch týždňov popri zorganizovaní desaťtisícových demonštrácií ešte spísať, ale najmä zhodnúť sa, na ucelenom dokumente, ktorý by mal jasné právne alebo spoločenské závery. Zmyslom doterajších protestov bolo okrem iného aj to, že ľudia si povymieňali množstvo názorov. Či už to bolo formou príhovorov na námestiach, transparentmi, ale aj normálnou diskusiou medzi protestujúcimi počas, ale aj po protestoch.
Prejdime k veci. Dobre položená otázka je polovicou odpovede. Otázka dnes teda stojí: Ako je možné, že sa k moci 22 rokov kontinuálne dostávali gauneri a trasorítky poplatné finančným skupinám, ak tu máme demokraciu? Je odpoveďou, že sme si ich zvolili? Nemyslím si. Koreň problému tkvie podľa mňa v tom, ako sme nastavili súčasný systém: Ústavu sme nechali napísať Doktorovi Vladovi, pre ktorého je partokracia (a poslušnosť volených zástupcov) alfou a omegou fungovania štátu. Presne tak priatelia. Po Novembri sme veľmi rýchlo pustili oťaže štátu a nevznikla tu teda demokracia (vláda ľudu), ale partokracia(vláda politických strán).
Podotýkam, že politické strany ako také nie sú zlé, lebo je nemysliteľné, že by si 150 alebo 100 poslancov zriadilo 150 alebo 100 vlastných poradných výborov, kde by mali po jednom odborníkovi na každú oblasť. Strana je v tomto smere fajn vec, lebo má tam niekoho na ekonomiku, niekoho na sociálne veci, niekoho na zdravotníctvo atď..
Problémom je samotný volebný systém, podľa ktorého v súčasnosti ani nevieme koho volíme. Tí, čo sa politike venujeme trošku pozornejšie poznáme možno tretinu, možno polovicu poslancov a zvyšok je absolútna šeď. Počul niekto niečo o poslancovi Karlinovi, kým sa u neho náhodou nenašiel kufrík so zaujímavou hotovosťou? Počul niekto niečo o nejakom Džupovi, či Kolesárovi, kým neprebehli počas zablokovaného parlamentu ratovať druhú Mikivládu? Koho volíme nevieme nielen preto, že je tam tých zákonodarcov akosi priveľa, ale najmä kvôli volebnému systému, ktorý nám umožňuje voliť len strany a krúžkovanie je len okrajovou záležitosťou. Ak je niekto v strane so 63 mandátmi na zvoliteľnom mieste, môže štyri roky čušať ako voš pod chrastou, brať pekný plat a hlasovať ako mu vedomie a svedomie straníckej centrály a sponzorov káže a nikto si ani nespomenie na jeho meno.
Netvrdím, že môj recept je ideálny, je to skôr námet na diskusiu, ale hádam sa aj snaha cení:
Volebný systém
Počet poslancov NR SR znížiť na 100.
Jedna kandidátka, kde budú poslanci zoradení abecedne. V zátvorke sa bude uvádzať politická príslušnosť.
Na kandidátku sa bude môcť zaregistrovať každý kandidát po zložení vedomostného testu a po podpore 5,000 dospelých občanov vo forme petície.
Poslancami sa stane prvých 100 kandidátov s najväčším počtom hlasov vo voľbách.
Aktívne volebné právo si môžu občania uplatniť len po zložení základného vedomostného testu (nižšia úroveň ako kandidáti) a po čestnom vyhlásení, že nemajú žiadny záznam v registri trestov za závažný delikt (zahladené trestné činy sa taktiež nepočítajú).
Ochrana systému „sprava aj zľava", tak, ako to popisuje ústava prvej ČSR.
Zjednotenie pravidiel volieb pre všetky voľby, vrátane referenda.
Zníženie potrebného počtu podpisov na vyhlásenie referenda na 10,000.
Zrušenie kvóra pre platnosť referenda, s výnimkou referenda o skrátení funkčného obdobia ústavných orgánov.
Možnosť odvolať ľubovoľného ústavného činiteľa počas výkonu funkcie formou referenda (tu už ale bude tiež potrebné kvórum, hoci nemusí byť 50%+1, stačí 50%+1 z počtu hlasujúcich v posledných voľbách).
Priatelia, neberte tento návrh ako Písmo Sväté, ale ako námet na diskusiu. Ak budem môcť, čo-to z neho dúfam zajtra odprezentujem aj na námestí v Bratislave, hoci nepatrím medzi riadnych organizátorov. Spomínate si na verejné diskusie počas Novembra, ktoré sa konali v divadlách a kulturákoch? Poďme tú revolúciu dokončiť tam, kde sme predčasne prestali. Tak teda dovidenia v piatok 10.2.2012 o 16:00 na Námestí SNP v Bratislave!