reklama

Vzdajte to, na automatizáciu nemáte ani s menom Donald Duck! (Alebo evolúciu neoblbneš)

Zabudnite milí zamestnanci, že vás budeme kŕmiť, keď sú stroje lacnejšie a nerobia chyby! Stačí nám par programátorov a opravárov a vy sa choďte pást! A nie, že vás napadne protestovať. Vy naše produkty potrebujete, my vás nie!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

No, aj takto sa dá na vec pozerať. A je to bezpečný spôsob, ako vyhubiť patricijov i plebejcov. Že nejaká rebélia následne bude úspešne vzdorovať umelej inteligencii ovládajúcej planétu patrí do kina, nie do rozumného uvažovania. Ak totiž jedna skupina vyhladí druhú, tretí sa bude smiať. A je jedno, či sa ten tretí bude volať asteroid, AI(umelá inteligencia) alebo klimatické zmeny. Výsledok bude rovnaký, budeme nahradení. Skúsme sa pozrieť na našu históriu a vziať si z nej poučenie. Stojíme možno pred novým problémom, ale je rovnako riešiteľný ako všetky, ktorými si život ako taký zatiaľ preskákal a tých pár miliárd rokov existencie mu dáva zapravdu, zem to robí dobre. Na nás, ako živočíšnom druhu, je, aby sme sa nestali slepou a chybovou vývojovou vetvou, ktorú bude najlepšie uťať. Je to len NA NÁS!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri vzostupe manufaktúr sa šľachta snažila stále si udržať svoje pozície majiteľov pôdy, teda pre nich bezprácneho zisku. Kam to viedlo? No k sekanej u Madam Gilotíny. Teda tam, kde boli takto natvrdlí. Následná explózia všetkých, ktorí sedeli na pokrývke kotla s neprestajným prísunom paliva zmietla, nahradila ich chaosom a...no to už je zbytočné. Takto to prebehlo vo Francúzsku. Ako sa s tým vysporiadali na Britských ostrovoch?

Šľachta sa dala dokopy s novátormi výrobných procesov(a nemalá časť šľachty sa na „podnikaní“ v tomto smere osobne podieľala priamo v labákoch) a napriek vonkajšej strnulosti pochopila, že vývoj sa nedá zastaviť, ale da sa z neho naopak profitovať. Skrátka je lepších 50% z milióna ako 100% z tisícovky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri jadre priemyselnej revolúcie, teda keď nastúpila železnica ako hlavný dopravný prostriedok, začalo sa používať elektrické osvetlenie a stroje začali ľudom nie pomáhať pri práci, ale ich priamo nahrádzať, kto znovu profitoval? Ti, ktorí ničili stroje, lebo im berú prácu, alebo ti, ktorí sa prispôsobili novým podmienkam?

No najlepšie z toho vyšla Británia a USA. Kombináciou ochrany duševného vlastníctva, radikálneho obmedzenia svojvôle vlády, slobodou myšlienok, pracovnej sily (ale ľudí vôbec) a kapitálu.

Dnes sme nie na prahu, ale v prebiehajúcej štvrtej priemyselnej revolúcii. Pozrime sa pravde do oči. Nadpolovičná väčšina ludi, ktorí sú súčasne zamestnaní vo výrobe bude do desiatich rokov bez práce. Strašná predstava? Preboha! To bude strašné! Toľko ľudí bude hladovať! No asi tak, ako už umreli od hladu všetci drotári, hrnčiari, tkáči a takto by som mohol pokračovať, lebo dokonca aj relatívne moderne povolanie „spojovateľ/-ka“ nájdete už len na ministerstve alebo v múzeu (pôvodný význam). Neumreli, len sa museli transformovať. Tak ako sa permanentne transformuje celá spoločnosť. Ak tomuto procesu niekde postavíte hrádzu, je to ako keď prehradíte rieku. Spomalíte, môžete využiť „natlakovanú“ energiu, ktorá sa bude drať na prirodzene miesto, ale nezastavíte. Akurát vám hrádza začne pretekať a napokon sa premočená pretrhne a zmetie vás i všetko pod sebou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vývoj sa zrýchľuje a nie všetci sa transformujú včas

Áno, toto je pravda. Čo s ľuďmi, ktorí sú pred koncom produktívneho veku napríklad? Čo s niekým, kto si myslel, že má super džob na cely život, založil si rodinu a naraz ho z „reorganizačných“ (číta sa to „racionalizačných“) dôvodov vyhodia z prace? Toto sú výzvy, ktorým musíme čeliť. Máme oligarchickú demokraciu. Nie Slovensko, ale celý svet. Každá vláda môže fungovať len za podpory obyvateľstva a majiteľov výrobných prostriedkov a naopak. Vlada je len koordinátor.

Vzťah patricij-plebejec alebo „spoločenská pyramída“ tu vždy bol, je a bude. Otázkou je, ako je táto pyramída postavená. Ak sú steny príliš strmé a z nekvalitného materiálu, lebo všetko sa použilo na zlatý pyramidion (špičku), budova sa zrúti alebo sa sanuje armatúrami – špicľami a armádou, ktorá prechádza od základov po pyramidion a hlinu okolo seba drží, lebo si ju pyramídon nechal vyrobiť z ocele. Inými slovami, donášač robí možno závozníka, ale „oceľ“ z neho robí vedomie, že sa mu niekam na tajný účet ukladá rozprávkový dôchodok. Takáto stavba je však dlhodobo nestabilná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lao’C, čínsky mudrc a akýsi „prorok liberalizmu“ povedal „Múdry vládca neurobí nič a ľudia zbohatnú sami od seba“. To iste potrebujeme teraz. Nezasahovať. Tým multimiliardárom jednoducho dôjde, že tá ich slonovinová veža sa môže stať ich hrobom ak bude stáť na podmáčaných hlinených základoch a nebude nikto, kto by ju sanoval. Tým, ktorým to nedôjde dôjde dôchodok na úrovni vedenia KĽDR – nominálne rozprávkový, ale kúpia si zaň len toľko luxusu, koľko sa ich armatúram podarí prepašovať. Ak budeme vyžadovať veci ako základný nepodmienený prijem, umelé pracovne miesta pre lodi v trabloch alebo za zenitom produktívneho veku a podobne protestami, nič nedocielime. A ak docielime, bude to stáť opäť na hlinených nohách, lebo to bude vynútené. Ak predložíme relevantné argumenty, pochopia sami, že trvalo udržateľný rozvoj je bez týchto veci nemysliteľný. Ich ópiom možno je byť „vyššie“ ako „ostatní“, ale vedia, zem bez tých ostatných by neprežili.

S tými, že si to uvedomia (a uvedomujú), máme celkom dobre našliapnuté k tomu, aby sme sa neporúčali po stopách Titanicu.

Hľadajme konsenzus v hamburgeri

Na hamburgeri je podstatné mäso, zvyšok sú dochucovadlá, prídavky (šalát s majonézou) a žemľa, aby sa žalúdok fyzicky zaplnil a aby „to bolo ako držať“. V našom prípade je mäsom snaha prežiť ako živočíšny druh a naďalej posúvať naše sny, nasledované ich realizáciou. Šalát s majonézou či kečupom musí byt taký, aby nám to mäso urobil chutnejším a stráviteľnejším. Teda nie, že si stanovíme, že na prežitie ľudstva potrebujeme postaviť okamžite 1000 rakiet na kolonizáciu inej planéty a preto budeme drieť nonstop, ale budeme to budovať ako najlepšie vieme a po práci skočíme do divadla, na pivo, na disku, na túru atď.. Žemľa to celé chráni. Tou žemľou sú pravidlá, ktorými sa spoločnosť riadi. Raz to môže byt toastový chleba, raz kaiserka, inokedy bageta. Ako sa komu páči, ale nesmie sa počas jedenia meniť. Môžete si navzájom „dát ochutnať hryza“ a sedieť pri jednom stole, ale vymeniť jedno za druhé až keď jedno dojete do poslednej odrobinky. Zmeniť to smiete pokojne z roztopaše, ale až po dojedení. Ak bolo jedlo otrávené, mate ho dať okamžite dojesť kuchárovi a na zisťovanie jedov byť pripravený. Ak jed nezistite a budete mlsať až dokonca, vitajte v Drážďanoch 1945. Dobre vám tak, riziko konzumenta, ktorý si nedáva pozor!

Lepší dobrý príklad ako Písma výklad

Bill Gates požiadal svetových superboháčov, aby najneskôr v záveti odkázali aspoň 50% majetku na charitu. Charita nie je len nakupovanie hračiek deťom v decákoch. Charita je otváranie dverí do normálneho života a učenie ľudí ako s darovaným narábať, lebo slobode sa treba naučiť, keďže má za sestru zodpovednosť. Charita bez osobnej účasti je len moderným kupovaním si odpustkov.

Z ekonomického hľadiska je charita podporou ekonomiky

 Divné? Vôbec nie. Nežijeme v spoločnosti, kde zisk jedného znamená automaticky stratu druhého a naopak. Chybou vo vnímaní väčšinovej spoločnosti je, že materiálny úspech a byť „na špici pyramidonu“ je náš ciel. Ako som už spomenul, takýto pobyt na pyramidione je nestabilný a plný strachu. Peniaze vyjadrujú len materiálnu hodnotu, ale ak sa zameriame len na tú, chceli by ste byť boháčom a vidieť okolo seba samých chudákov a rozhodovať o tom, kto sa dostane do vašej priazne? Za mňa to zaspieval môj bývalý sused Jaroslav Hutka v legendárnej pesničke Náměšt:

Krásný je vzduch, krásnější je moře,

co je nejkrásnější? Usměvavé tváře!

Vysoký človek dáva peniaze na charitu preto, že mu to proste robí dobre. Priemerný preto, že vie, že tie peniaze sa rozpustia v ekonomike, ktorá ho živí. Nízky preto, aby mal niekde svoje meno alebo niekoho zaviazaného. Z ekonomického však všetci traja podporili cirkuláciu krvi ekonomiky (peňazí/majetku) v obehu a nové bunky tohto organizmu majú šancu na rast.

Čakáte zaver, ktorý to cele uzavrie a vysvetli? Stačilo pozorne čítať. Text je vašim partnerom v dialógu. On hovorí, ale odpoveď je na vás.

Ondrej Putra

Ondrej Putra

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  134
  •  | 
  • Páči sa:  66x

Presvedčený pravicový liberál s úctou k životnému prostrediu. Som predseda OZ Hnutie Ganymedes. Podporovatel Progresivneho Slovenska za West Midlands(Birmingham) v United Kingdom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu