reklama

Dva roky v Anglicku I.

Krátko po príchode do Anglicka som začal porovnávať život tu, v Prahe, v Nemecku a samozrejme najväčší kontrast voči Slovensku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Prológ

Aj po roku mi mnohí písali, že som tu krátko. 10. novembra 2016 som pristál v Birminghame, tak po dvoch rokoch snáď už môžem bilancovať objektívne. Do Anglicka ma pozval bývalý hosť môjho pražského klubu, ktorý chodieval každý rok na výročie vypálenia Lidíc. Ako starosta Stoke-on-Trent obnovil tradíciu návštev Lidíc, keďže Stoke bolo jedno zo 14 miest Británie, ktoré pomohli s jeho obnovou. Baníci tohto mesta sa vzdali týždenného platu(viete čo to bolo v 45-tom?!) na ich znovu postavenie. Keď sme sa spoznali, nebol už starostom, ale stále chodieval s delegáciou uctiť si obete a niekedy zavítal aj mimo výročie. Mne aj môjmu manželovi ponúkol, že ak by sme niekedy podnik zavreli, tak mame u neho dvere otvorené. Podnik som v marci 2015 skutočné zavrel a odišiel robiť do Nemecka. Nevedel som jazyk, takže práca hore-dole, ale už som potreboval nejako sa usadiť. Vtedy môjho manžela napadlo, že prečo sa neobrátim na Marky ho(ten ex-starosta). Slovo dalo slovo a po krátkej komunikácii mi poslal jednosmernú letenku do Birminghamu, kde žil. Prvý let v živote a skok do neznáma.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Príchod do Birminghamu

Pred príchodom Marky vedel, že okrem vedenia podniku mam aj iste technické zdatnosti(robil som na ElU SAV), a že sa dobre orientujem v politike, čo tvorilo veľkú časť našich diskusií. Zariadil mi preto pohovor u známeho, ktorý má tri čínske reštaurácie. Po príchode ma previedol mestom ako skúsený sprievodca. Nikdy predtým som o Birminghame nevedel viac ako to, že existuje. Birmingham-City ma vyše milióna ľudí, s predmestiami je to 2,5 milióna. My bývame na predmestí, čo mi celkom vyhovuje. Zaujímavé však bolo niečo nepredvídateľné. Na krbovej rímse stála fotka Markyho, ako si podáva ruku s kamarátom v zdobenej zástere. Asi uhádnete, že slobodomurárskej. Ani neviem, či som bol v šoku viac ja, alebo on, keď som mu povedal, že sa v tomto smere vŕtam asi 8 rokov. K tomu sa dostaneme neskôr.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvá práca

Sľúbený zamestnávateľ “trošku” sklamal, keďže pracovníčky, ktoré už avizovali odchod boli stále prítomne, takže si dal načas, lenže ja som potreboval prácu čím skôr. Našťastie je Markyho švagor supervízorom Civil Enforcement Officerov (dopravní strážnici), tak mi poradil, nech sa prihlásim u nich. Žiadna protekcia. Elektronické testy, pohovor na konkrétnej stanici v satelitnom mestečku Solihull, skolenie, kde som sa naučil za týždeň viac nových slov ako v skole za dva mesiace a po zložení skúšok som mal dátum a čas, kedy sa mam hlásiť do služby. Zaujímavosťou je, že keď som nastúpil, tak Markymu zavolal majiteľ tej reštaurácie, že či môžem nastúpiť, lebo že súrne potrebuje skúseného barmana-čašníka :-D

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vyfasovaná uniforma, zaškolenie v teréne (normálne vraj trvá 3-4 týždne, mňa pustili samého po 6tich dňoch) a dávaj pokuty, pomáhaj ľuďom, čo znamenalo aj stabilizáciu dôchodcov po páde a volanie sanitky, pripadne jedna staršia pani sa ocitla na stanici úplne dezorientovaná a myslela si, že je v Bristole, ktorý je od nás asi 350km. Ak ste Slovák, pripravte sa, že miestna angličtina má s tou školskou asi toľko, čo hutorenie s trnavčinou, ale prístup miestnych je úplne odlišný. Ak počujú, že ste cudzinec (našťastie, pri mojej angličtine tipovali, že som Ír alebo Kanaďan, teda z inej anglicky hovoriacej krajiny), tak nahodia tú spisovnú. Miestny akcent/nárečie, zvane yum-yum je nezrozumiteľné aj pre ľudí z iných časti Británie, rovnako ako my tu máme problém občas rozumieť kolegovi zo Škótska :-D

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kariérny postup

V tejto práci som si zdokonalil angličtinu, sem-tam zašiel s niektorými kolegami na pivo, ale mimoriadne som si vážil, že ma brali medzi sebou ako seberovného. Hneď na začiatku som všetkým povedal, že som gay a mam partnera. Na Slovensku by to bola senzácia. Tu to bola informácia ako keby som povedal, že včera pršalo. Keď som bol ešte v skúšobnej dobe (3 mesiace si vás testujú, časť nováčikov to nezvláda, predsa len tých 20-25km a 8,5 hodiny na nohách nie je každému súdených), tak som požiadal o 10 dni voľna. Najskôr mi to adminka striktne zamietla, ale spýtala sa, že na čo to potrebujem, tak vravím “No môj partner ma pauzu medzi semestrami a potom ho uvidím až v júli.” Odpoveď: “Ondrej, to si mal povedať rovno, a nie že chceš voľno. Však outdoor training si spravil za 6 dni, iní nám blokujú mentora (čo musí byť nonstop s vami) aj 5 týždňov. Vypíš si tento papier, hneď ti to podpíšem!” Skúste si predstaviť takúto komunikáciu na Slovensku.

Za tých 10 februárových dni sme stihli víkend v Londýne, pobehať cely Birmingham a najvyššiu horu Anglicka a Walesu, Snowdon (1087 m.n.m., ale bacha, na úrovni mora štartujete – foto dávam z letného výstupu).

Keďže som mal ako “pešiak” minimálnu mzdu (Ł7,50/hod. - šoféri a motocyklisti majú trochu viac), tak som bral všetky možné nadčasy. Na Slovensku mame tuším 16 statných sviatkov, ktoré sú zároveň dnami pracovného pokoja. Tu je len 8 dni v roku tzv. “Bank Holiday”. Za tieto dni sme však dostali jednak deň voľna navrch, ale ešte sme ho mali aj 2x zaplatený, takže som bral všetky, čo sa dali. Zmeny som si natiahol z 8,5 hodiny na 14,5, až jeden kolega vyhlásil “By which metal are those Slovaks manufactured?”(Z akého kovu sa títo Slováci vyrábajú?).

Keď som po roku zdvihol na svojom rajóne rekord udelených pokút z 8 na 25 a priemer z 5 na 15, dostal som prezývku “Ticket Monster”. Vtedy mi bolo už jasne, že som dosiahol svoj limit a pre toto som cez celu Európu neletel. Nastal definitívne čas na zmenu, pre ktorú som sem prišiel: venovať sa niečomu, čo ma baví a dáva zmysel životu. O tom si povieme v druhej časti.

Spoločnosť

Veľká časť (nielen) Slovákov má Angličanov zafixovaných ako konzervatívcov s titulmi a ľudí naviazaných na tradície. Nič nemôže byt ďalej od pravdy. Áno, ctia si noblesu a honor kráľovskej rodiny, ale kráľovská rodina berie svoje postavenie ako službu svojmu ľudu, jeho vôli a potrebám. Kráľovná napríklad nemá pravo zúčastniť sa na voľbách. Ľudia sa rozhodli žiť slobodne a symbol monarchie - korunovaná hlava- je na to, aby tuto vôľu slávnostne spečatila so štátom. Znie to možno pateticky, ale keď má kráľovná vianočný prihovor, tak okrem jej hlasu by ste vo väčšine domácností počuli spadnúť špendlík.

Tu je štátom občan. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa mnohí boja nového referenda o Brexite. Ľudia rozhodli a kto by sa to pokúsil napadnúť, tak pre istú časť spoločnosti je vlastizradcom. Krásnym príkladom je obrat v otázke LGBT práv. Británia mala dlho najprísnejšie zákony proti inak orientovaným ľuďom. Zmenila sa verejná mienka, zmenili sa zákony a kráľovná im memoriam amnestovala všetkých perzekvovaných.

Kamarát sa ma pýtal, ako tu môžeme žiť bez občianskych preukazov a prečo sú policajti, až na výnimky neozbrojení? Nuž občiansky preukaz sa tu chápe ako symbol nadvlády štátu nad občanom. Nemá ho tu nikto. Na čo je štátu vedieť vaše biometrické údaje? Kvôli teroristom? Skôr vás trafí blesk, než zahyniete rukou nejakého magora, o dopravných nehodách ani nevravím. Komu sa máte preukazovať? ID mate špeciálne akurát tak na nákup alkoholu a cigariet, ak vyzeráte pod 25, môžu od vás nejaký druh dokladu pýtať.

A neozbrojení policajti? No to ma tiež logiku: Ak viem, že fízel bude mat búchačku, zaobstarám si ju pred lúpežou aj ja. Bez zbraní príde niekto o tašku, pani v stánku o tržbu, ale aj tak ma chytia kamery. Ak budeme mat všetci búchačky, tak okrem seba postrieľame niekoľko náhodných okoloidúcich.

Doprava

Niekoľko rokov dozadu vydalo Britské ministerstvo zahraničia brožúrku pre turistov, kde varovalo o. i. pred agresívnymi slovenskými šoférmi. Nuž, mali pravdu, hoci sa to snažil Packa vtedy zľahčovať, že je to asi tým, že Briti jazdia vľavo...

Nie, tu som bol až v šoku, ako si ľudia dávajú prednosť. Pustiť Slovákov na tieto cesty, tak si otvorím súkromnú záchranku aj pohrebnú službu zároveň.

Jediná vec, ktorá je v Česku a na Slovensku lepšia v otázke dopravy je doprava verejná. Tá je tu na o niekoľko tried nižšej úrovni. Nie v otázke kvality, ale v otázke hustoty siete. Miliónový Birmingham má jedinú (!) električkovú trať. Hoci je dlhá asi na hodinu jazdy a jazdí pritom fakt rýchlo, ale autobusy sú uviaznuté v zápchach, lebo drvivá väčšina ľudí sedí v autách po jednom a cesty sú obvykle dvojprúdové, každým smerom jednotlivo.

Na dnes stačilo, čoskoro doplním moje vyslobodenie z uniformy a prechod na kvalifikovanejšiu formu práce ;-)

Ondrej Putra

Ondrej Putra

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  134
  •  | 
  • Páči sa:  66x

Presvedčený pravicový liberál s úctou k životnému prostrediu. Som predseda OZ Hnutie Ganymedes. Podporovatel Progresivneho Slovenska za West Midlands(Birmingham) v United Kingdom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu